Ako som išiel vložiť do banky...

Pár dní pred vianocami si sedím pohodlne v kanclíku, zrazu zistím že treba vložiť na účet hotovosť...Sobota, banka v Seredi zatvorená, najbližšia v OC Tesco Trnava. Vnútorný hlas mi vraví „ choď, lebo zomrieš!“ V strachu o holý život sadám do auta a rýchosťou atléta po litri šaratice kľučkujem v hmle medzi matnými obrysmi (asi áut), po tej rýchlostnej komunikácii do Trnavy. Blížim sa k Tescu, nikde nič, žiadne upozornenie takže pohoda...Ale omyl! To som ani netušil, že tvorcovia filmu Rýchlo a zbesilo sa rozhodli dokončiť jeho X-té pokračovanie práve na slovensku a za filmový ateliér si evidentne vybrali parkovisko pred Tescom v Trnave...ja som do nakrúcania nechtiac vhupol rovnými nohami...Kamery som síce nikde nevidel (asi boli skryté...) , ani hlavných hrdinov (jeden už nežije...), zato komparzisti sa činili jedna radosť! Zbesilé naháňačky po parkovisku, krkolomné kúsky amatérskych kaskadérov, niektorý boli dokonca ženy! Autá driftom krúžili po parkovisku, tváre posádok s vydeseným výrazom prilepené v oknách, očami poľovali na voľné parkovacie miesta.U niektorých šoférov sústredený pohľad, baranica na hlave, hrubá vetrovka , orosené okná a ruky kŕčovito zvierajúce volant dávali tušiť, že ide o profíkov...Prebleslo mi hlavou“chlapče tu sa nehrá o fazuľky“, začínal som mať strach... Ak sa nejaké parkovacie miesto uvolnilo, aktéri filmu sa k nemu zhŕkli ako supi k zdochline zajaca po dvojtýždňovom hladovaní..(asi to tak bolo v scenári) . Voľba výhercu fleku prebiehala dosť jednoducho. Podstatné boli asi štyri kritériá a to:
1. Hlasnejšia trúba
2. Hrubší prostredník 
3. Väčšie auto
4. Brutálnejší výraz detí na zadných sedadlách
Nič iné mi neostalo, musel som sa zapojiť aj ja do nakrúcania. Po približne pol hodinovom drifte sa mi podarilo šikovným manévrovaním ulapiť miesto a terénne auto za mnou a luxusná škoda 120 L predo mnou odchádzali s dlhým nosom. Myslel som si , že najhoršie mám za sebou. Zase omyl! V banke fronta ako za komančov v zelovoci na banány. Dve pracovníčky kmitali pri pokladniach nestíhajúc nával , tretia s hlasným chichotom "vybavovala klienta“ pri stole. Sem tam vstala, spýtala sa či všetci čakáme na pokladňu a keď počula uspokojivú odpoveď že „áno“ , odišla sa spokojne chichotať ďalej. Staršia pani predomnou ma drsne upozornila , že si len odskočí na toaletu, aby som jej držal flek... Kývnutím hlavy som naznačil že áno, akonáhle sa za ňou zavreli dve, drzo som sa posunul dopredu a tvárilsa že nič... Ľudia začínali šomrať, napätie rástlo, zchyľovalo sa k násilnostiam...Situáciu (možno aj životy) zachránila babka pri jednej z pokladní, ktorá sa po 15 minútach konečne rozhodla v akých bankovkách si vyberie 1500 €. Bezpodmienečne tam malo byť 70 kusov 5 euroviek (asi išla robiť vianočné balíčky pre dom dôchodcov). Potom som pristúpil k okienku ja a zároveň sa otvorili dvere a vrátila sa staršia pani z toalety (trúba, aj tam boli fronty.smola). Vrhla ma mňa pohľad, až som sa čudoval, že prečo som okamžite nepadol mŕtvy na zem...vybavil som, vypadol som...Pol hodina. Po ceste cez parkovisko som si natrénoval beh cez prekážky , ľahko štrajchnutý aerobikom v podobe rýchlych úhybných manévrov do strán. Celý čas som bol pozorne sledovaný posádkami krúžiacich supov, pardom áut a v momente keď bolo jasné kam mierim, dostali šoféri pokyn z réžie okamžite obsadiť parkovacie miesto. Nastal chaos, záujemcovia boli traja a zjavne sa nevedeli dohodnúť. Odchádzal som a za mnou sa ozývalo hlasné trúbenie, čo len upozornilo ostatných kaskadérov, že sa tam nachádza voľný flek. Vymotanie sa z parkoviska, ďalšia pol hodina...Celú cestu domov som sa pomaly dostával do normálu, búšenie srdca a návaly krvi do hlavy postupne ustávali...Ustráchane som sa obzeral a ani si nechcem predstaviť , čo sa tu bude diať 23 decembra....Ale počul som niečo, vraj by tam mali točiť nejaký nový americký katastrofický film ...